POST-RACE / Škoda Horal MTB Maratón

INFO

15/08/2015

Škoda Horal MTB Maratón

Svit

REPORT

Maratón vo Svite bol skutočne HORSKÝ - skutočne MTB v plnej krásne. Zároveň, za TEAM konštatujeme, že to bol NAJŤAŽŠÍ z maratónov v roku 2015 zatiaľ. Nie len čísla o jeho propozíciách napovedali, lokalita Nízkych Tatier ani nemohla napovedať nič iné, ľahšie..

Ráno na parkovisku bolo stále vo výbornej atmosfére, počasie TAK AKURÁT aj keď miestami poriadne pripálilo slnko. Bolo otázne, či to bude poriadny výpek alebo.. Na jednej strane panoráma Vysokých Tatier, za chrbtom Nízke Tatry schované za kopcami týčiacimi sa nas Svitom. Dorazili sme po približne 3 hodinovej ceste (berúc do úvahy všetky TECHNICKÉ zastávky spojené s rannou, predpretekovou nervozitou..) z Trenčína, nášho pôsobiska takmer celý posledný týždeň - z rodinných aj pracovných dôvodov. Za volantom to odtiahol Peter Žiak zatiaľ čo Luciu Žiak Roháčovú stiahol spánok niekde pri Žiline - prvý náznak ktorý sme mali odpozorovať hovoriaci niečo o nasledujúcich hodinách..

Ani jeden z TEAMU si nechcel alebo len jednoducho nepriznal, že ideme na rezervy! Že posledné týždne horúčav s ktorými sme doslova a do písmena BOJOVALI sa na nás podpísali. Tréningy boli UKRUTNÉ v tieni stromov stále vysoké teploty a vlhkosť.. Lucia mala ešte aj v týždni značný problém znášať extrémy teplôt v Trenčíne a skončila s podporou tabletiek a zrážania teploty prehriatia organizmu. Bol to zastrašujúci moment - trvajúci síce len krátky moment, ale o to intenzívnejší.

Nechceli sme navyšovať výdavky za ubytovanie pri Svite, preto sme volili ranný príjazd z Trenčína, znamenajúc ROZBITÝ ranný rytmus pred pretekmi, SKORÉ vstávanie a nutnosť SKORÉHO uloženia sa v posteli, ktoré sa nám nepodarilo.. Ďalší faktor, ktorý sme si v TEAME mali všimnúť, odvnímať a vziať do úvahy.

Namiesto toho, sa na parkovisku stupňuje ODHODLANIE, NERVOZITA v žalúdku trochu, CHUŤ pretekať vidiac známe tváre súperov na ktorých vieme že sa môžeme dotiahnuť.. Všetko toto sú VSTUPY a VPLYVY ženúce nás dopredu namiesto TRIEZVEHO zamyslenia sa, čo je vlastne REÁLNE v našich silách..

Obaja - Peter aj Lucia - odštartovali z peknej pozície na štarte po ktorom sa rozdelili každý šlapajúci si vlastné tempo. Trať sa naozaj zaplietla krásnymi variáciami horskej krajiny.. Lúky, zjazdy, kamenisté úseky, korenisté úseky, lesné úzke aj široké cesty - všetko NAOZAJ TVRDÉ, zároveň NAOZAJ KRÁSNE..

Dobrý štart..

Peter si vychutnával každý moment jazdy - každý kúsok a úsek preteku. Bol to pre neho síce MENTÁLNY boj, nakoľko strata energie sa prejavila pomerne skoro, nohy príliš konzistentne neťahali, ale boli silné momenty kde sa Peter ťahal dopredu. Pomerne skoro však prišla kríza a Peter nedokázal udržať rozbehnuté momentum so známimy súpermi. Dokonca aj ten mentálny moment, keď sa začal vzdialovať z dohľadu Jiljí Krkoška s ktorým sa Peter už vie porovnávať nasvedčoval že to naďalej bude ŤAŽKÉ - a naozaj bolo.. Peter experimentoval trochu s MINIMOM vody, nezastavovať sa na občerstvovacích staniciach, nemrhať čas, hnať sa v PRED. Experiment s vodou v podstate vyšiel - zásob mal Peter presne dostatok do cieľa, čo však bolo nepodstatné v kontexte posledných 8 km preteku.. V snahe dohnať straty išiel Peter záverečné zjazdy absolútne na hranu, technicky precízne a tvrdo - MENTÁLNE sa to vydržať dalo, čo však nevydržalo bolo predné koleso.. prerazená duša a keď začalo pod rukami mäknúť riadenie, Peter vedel, že je koniec pretekania.. Že zostáva len mentálny boj vôbec dôjsť, takto ponížený, zničený a vyčerpaný vôbec do cieľa.. Že sa to prejaví na celkovom poradí, na pocitoch, na chuti ďalej pretekať..

Oprava prerazenej duše bola pre Petra opäť záležitosťou minimálne 20 minút po ktorých odišla chuť vôbec NIEKEDY ďalej jazdiť MTB, nie to ešte dokončiť pretek.. Akoby so zastávkou odišla preč všetka chuť - akoby všetka tá VYTESNENÁ bolesť a vyčerpanie ktoré v sebe pretekár nepripustí v najvyššom nasadení sa zrazu PREVALÍ a zvalcuje ho. Zvalcovalo Petra.. Otázkou stále zostáva, nakoľko má toto všetko na svedomí ešte aj nedostatočná technická podpora - teda nepripravenosť na takéto situácie, zlá pumpa na defekty a v neposlednom rade oddialovanie prechodu na bezdušový systém ktorý by eliminoval prerazené duše..

Ku všetkému bol záver trate VEĽMI, ale skutočne VEĽMI krutý v STMOM, TECHNICKOM a PREPLNENOM ZJAZDE.. Kde si Peter ešte uštedril krutý pád v prašnom výmole.. Napriek tomu, že mentálne už Peter jazdil len na DOKONČENIE, DOJAZDENIE a bezpečne ukončenie preteku, na podfúknutom prednom kolese - opatrnosť bola prioritou a opak bol pravdou v podobe pádu. Bol vidieť viacej krvavých lakťov a kolien, veľká časť pretekárov opatrne tlačila bicykle..

S týmto zjazdom si naopak veľmi dobre poradila Lucia Žiak Roháčová.. ale poďme po poriadku. Lucia si pomerne skoro, možno ešte na parkovisku bez slov uvedomovala čo sa vlastne deje - že únava je SKUTOČNÁ, že v deň preteku to nepôjde ľahko. A tak aj bolo - pomerne skoro nastúpil pocit, že na vysoký výkon sa ísť nedá, že cíti a vidí známe súperky ako sa vzdiaľujú.. K tomu ešte bola Lucia svedkom nepríjemného pádu jednej ženskej pretekárky vo väčšom zhluku pelotónu, kde nechýbala krv aj v oblasti hlavy. S takýmto pohľadom a zážitkom a pocitom v nohách ktorý nie je úplne perfektný je ťažké vôbec bojovať so samou sebou nasledujúcich 35 km.. Lucia však bojovala na dno svojich vlastných síl, bojovala so sebou aj s ťažkým terénom zjazdov a výšľapov.

Lucia často merá svoju výkonnosť práve vo výšľapoch, kde vie, že má navrch oproti súperkám - že má silu v nohách a dobrú techniku. Že sa oplatí bojovať v kopcoch, aj keď niekedy príde sklamanie, že súperky sú LEPŠIE v ZJAZDOCH.. Avšak počas sezóny sa uisťuje a učí tomu, že potrebné je šliapať naozaj konzistentne a nedá sa vyhrávať len v rýchlych zjazdoch.. Tejto konzistencii sa MUSÍ a postupne učí aj Peter Žiak. Je to ťažká skúška mentálnej vytrvalosti!

Tesne pred záverečnými zjazdi Lucia Žiak Roháčová preletela na lesnej ceste cez konzistentne nanesenú vrstvu - ŠTRKU a PIESKU - áno, takú tú vrstvu, kde sa nedá točiť riadidlami bicykla, za to smer NEKONTROLOVANE udáva zadné koleso - ako sa jemu zachce.. Ten moment, akoby jazdenia na pieskovej pláži, bez všetkých pozitív pieskovej pláže a blízkeho mora. Ten pocit a chuť potu na tvári a v ústach, mobilizácia posledných síl na dotiahnutie preteku v zdraví sa mení v zlomku sekundy na KRUTÝ pád, tvrdosť rámu bicykla zanecháva MODRÉ stopy na viacerých oblastiach tela a HRUBÝ ŠTRK sa KRUTO zarýva do pravého predlaktia..

Peter dochádzal po skúsenosti s prerazenou dušou a pádu do cieľa so slzami na kraji a otázkou, že čo to vlastne má všetko znamenať len pár minút pre Luciou, ktorá  mala slzy ešte bližšie kraju, dres celkom od hnedého jemného prachu daného dňa a kruto krvavé pravé predlaktie.. Toľko záverečné scény pre AMATE Team vo Svite..

Ešte že končime v spoločnom objatí a s vďakou, že sa nestalo nič horšie. Otázka že ako budeme pretekať nasledujúci víkend Lucii ani Petrovi ešte hlavou nestihla prejsť..

VÝSLEDKY

Práve vzhľadom na štedrú nádielku zážitkov na trati, uvádzame Petrove výsledky v dvoch formách - teda tie namerané oficiálnou časomierou a tie z podtitulkov KEBY. U Lucii je to jednoduché s výsledkami aj keď komplikovanejšie so zážitkami.. 

Peter Žiak (43 km / Muži 30 - 39 rokov)

Umiestnenie oficiálne: 69 / 99

Podľa Petrovho tachometra, v prípade bez zdržania kvôli defektu by umiestnenie odhadom bolo asi - 35 / 99.

Lucia Žiak Roháčová (43 km / Ženy 19 - 39 rokov)

Umiestnenie: 7 / 14

Na konci s úsmevom..

ZÁVEREČNÉ SLOVO

V závere hádam len pridáme len toľko, že na vlastných chybách sa človek najlepšie učí a v prípade CHÝB na preteku Horal tomu nebolo inak. Mohli sme jazdiť mäkšie pneumatiky? Mali sme menej riskovať? Mali sme viacej počúvať naše vnútorné hlasy tesne pred pretekom? Mali sme si lepšie vyhodnotiť, že nás ženie premotivovanie a nie reálne vyhodnotenie posledných týždňov?

Všetko toto tú tie veľké ALE ČO KEBY otázky, ktoré nás však nijako neospravedlňujú - len podčiarkujú, že pretekanie nie je len o KONKRÉTNOM momente! Pretekanie je SÚHRA okolností siahajúcich ďaleko za moment na štarte.. ďaleko PRED tento moment. Začíname ďalej a hlbšie chápať dôležitosť ODDYCHU, REGENERÁCIE a aj PSYCHICKEJ vypätosti..

Teplo posledných týždňov a naše vlastné nekontrolovateľné aktivity sa podpísali pod viacero zážitkov víkendu vo Svite. Peter aj Lucia odchádzajú zo Svitu čiastočne sklamaní - a je to opodstatnené. Trať na skutočne výbornej úrovni - MTB tvrdosť v plnej KRÁSE a TECHNICKOSTI. Krásne prostredie a zážitok - celé však poznačené okolnosťami ktoré nemajú nič spoločné s daným dňom preteku. Z toho vyplývajúci smútok niekde vo vnútri, no zároveň radosť že všetko dopadlo bez horších následkov.

Momentálne prekvitajúca RADOSŤ, že sa Peter aj Lucia môžu už tešiť a sústrediť, bez premotivácie na nasledujúci víkend pokojného pretekania v Bratislave. Obaja sú vďační za takéto možnosti a RADOSTI!

Budeme pretekať ĎALEJ a aj TVRDŠIE - o tom niet pochybností, avšak pridáme väčší podiel OBOZRETNOSTI na momenty mimo samotných pretekov..