Nakoniec sme smerom Horehronie necestovali v Nedeľu ako bolo plánované, ale až v Pondelok ráno. V snahe vyhnúť sa zbytočnému stresu, v snahe dokončiť rozrobené projekty..
Pondelok sa preto niesol v znamení cestovania aj lyžovania. Sprevádzalo nás nádherné počasie, až sme rozmýšlali či je správne rozhodnutie mať na streche box s lyžami.. Či by neboli lepšie bicykle.. Až za Banskou Bystricou sa vynorili na horizonte vrcholky v pokryté snehom.. Až tie úplné vrcholky, v dolinách Jar.. Až na jeden 30 metrov široký a 1500 metrov dlhý pruh topiaceho sa snehu v Polomke..
Rozohriali sme chatu a išli to vyskúšať - taký malý návrat po 15 rokoch..
Koľko sa toho reálne dá napísať o zmieňovanom pruhu snehu - Polomka Bučník? Pár hodín - slovom dve - poobede nám stačili na zahriate sa aj prehriatie sa v 14 stupňoch.. Jeden vlek - stará Poma - mierne prevýšenie, sneh ako rozmočený kryštálový cukor.. Všetko podľa očakávaní. Nie je sa čo sťažovať - žalostne prvý kontakt so snehom túto sezónu, berieme to ako prípravu do nejakého vzdialeného budúcna.. Lyžovať v ťažkých podmienkach nemôže byť na škodu. Jedného dňa nám to poslúži - určite.
Dva strmšie úseky - horných 400 metrov a posledných 200 metrov svahu nám príjemne poslúžili zahriať sa a stotožniť sa s realitou vlastných zanedbaných kondičných a lyžiarskych schopností. Na zbytku sme sa povozili - len tak, pre radosť..
Je to celé akosi proti prírode - toto lyžovanie sa na pruhu zbytku sneh, bez atmosféry, bez skutočnej zimy..
No comments:
Post a Comment